Odstupné: na koľko máte nárok
Odstupné je jednorazová peňažná náhrada, ktorá zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z organizačných alebo zdravotných dôvodov, a jej výška podľa § 76 Zákonníka práce závisí od dĺžky pracovného pomeru a od toho, či pomer skončí výpoveďou alebo dohodou. Zadajte priemerný mesačný zárobok, odpracované roky a spôsob skončenia pomeru a kalkulačka hneď ukáže zákonné minimum pre rok 2026.
Kalkulačka odstupného
Zákonné odstupné (minimum)
-
--násobok priemerného mesačného zárobku
Ide o zákonné minimum. Pracovná alebo kolektívna zmluva môže priznať vyššie odstupné.
Kedy máte nárok na odstupné?
Zákonné odstupné patrí zamestnancovi vtedy, keď pracovný pomer skončí zamestnávateľ z organizačných alebo zo zdravotných dôvodov. Organizačným dôvodom je napríklad zrušenie zamestnávateľa alebo nadbytočnosť. Pri premiestnení je podmienkou nesúhlas zamestnanca so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce. Zdravotným dôvodom môže byť dlhodobá strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu podľa lekárskeho posudku. Rozhoduje dôvod skončenia, nie to, kto papier podpíše ako prvý.
Ak dáte výpoveď z vlastnej vôle alebo s vami zamestnávateľ skončí pomer okamžite pre porušenie disciplíny, zákonný nárok na odstupné nevzniká. Vyššie odstupné nad rámec zákona si však môžete dohodnúť v pracovnej alebo kolektívnej zmluve. Kalkulačka ukazuje hrubú sumu odstupného.
Odstupné od zamestnávateľa je iný nárok ako dávka v nezamestnanosti, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa. Ak po skončení pomeru ostanete bez práce, podmienky a výšku dávky nájdete v článku o dávke v nezamestnanosti.
Výška odstupného podľa § 76
Pri dohode zákon priznáva v každom pásme o jeden priemerný mesačný zárobok viac ako pri výpovedi. Pri výpovedi totiž zamestnanec ešte odpracúva výpovednú dobu, pri dohode nie. Tabuľka ukazuje obe situácie.
| Dĺžka pracovného pomeru | Výpoveď | Dohoda |
|---|---|---|
| menej ako 2 roky | bez nároku | 1 zárobok |
| od 2 do menej ako 5 rokov | 1 zárobok | 2 zárobky |
| od 5 do menej ako 10 rokov | 2 zárobky | 3 zárobky |
| od 10 do menej ako 20 rokov | 3 zárobky | 4 zárobky |
| 20 a viac rokov | 4 zárobky | 5 zárobkov |
Pri pracovnom úraze, chorobe z povolania alebo ohrození touto chorobou patrí odstupné najmenej vo výške 10-násobku priemerného mesačného zárobku, a to pri výpovedi aj pri dohode. Pravidlo platí aj pri dosiahnutí najvyššej prípustnej expozície na pracovisku. Pri pracovnom úraze zákon stanovuje výnimky, napríklad pri zavinenom porušení pravidiel bezpečnosti za podmienok podľa § 76 ods. 3.
Z čoho sa odstupné počíta?
Základom nie je vaša aktuálna hrubá mzda, ale priemerný mesačný zárobok podľa § 134 Zákonníka práce. Počíta sa z hrubej mzdy zúčtovanej v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku vrátane príplatkov, odmien a nadčasov. Ak máte výraznú pohyblivú zložku mzdy, priemerný zárobok môže byť vyšší aj nižší než základná mzda.
Odchodné pri odchode do dôchodku
Odchodné je iný nárok ako odstupné. Patrí zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok, teda súvisí s dôchodkovým vekom, nie s prepúšťaním. Táto kalkulačka počíta len zákonné odstupné podľa § 76.
Kedy dosiahnete dôchodkový vek, zistíte v kalkulačke dôchodkového veku. Ak zvažujete odísť skôr, podmienky a krátenie vysvetľuje článok o predčasnom dôchodku.
Časté otázky o odstupnom
Koľko je odstupné pri výpovedi z organizačných dôvodov?
Pri výpovedi zo strany zamestnávateľa z organizačných alebo zdravotných dôvodov závisí odstupné od dĺžky pracovného pomeru. Od 2 do menej ako 5 rokov je to 1 priemerný mesačný zárobok, od 5 do menej ako 10 rokov 2, od 10 do menej ako 20 rokov 3 a pri 20 a viac rokoch 4 priemerné mesačné zárobky. Pri pracovnom pomere kratšom ako 2 roky zákonný nárok na odstupné nevzniká.
Prečo je odstupné pri dohode vyššie ako pri výpovedi?
Pri skončení dohodou z organizačných alebo zdravotných dôvodov je odstupné o jeden priemerný mesačný zárobok vyššie ako pri výpovedi, pretože zamestnanec neodpracúva výpovednú dobu. Pri dohode tak vzniká nárok aj pri pracovnom pomere kratšom ako jeden rok (1 zárobok) a stúpa až na 5 zárobkov pri 20 a viac odpracovaných rokoch.
Z akej sumy sa odstupné počíta?
Základom je priemerný mesačný zárobok podľa § 134 Zákonníka práce, nie aktuálna hrubá mzda. Počíta sa z hrubej mzdy zúčtovanej v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku a zahŕňa aj príplatky, odmeny či nadčasy. Ak máte premenlivú zložku mzdy, priemerný zárobok sa môže od základnej mzdy líšiť.
Mám nárok na odstupné, ak dám výpoveď sám?
Nie. Zákonné odstupné podľa § 76 sa viaže na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z organizačných alebo zdravotných dôvodov. Ak dáte výpoveď z vlastnej vôle, zákonný nárok na odstupné vám nevzniká. Výnimkou je odstupné dohodnuté nad rámec zákona v pracovnej alebo kolektívnej zmluve.
Kedy mi zamestnávateľ vyplatí odstupné?
Odstupné je splatné v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru, ak sa so zamestnávateľom nedohodnete inak. Vypláca sa jednorazovo a podlieha dani z príjmu a odvodom rovnako ako mzda.
Koľko je odstupné pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania?
Ak zamestnanec nesmie ďalej vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo ohrozenie touto chorobou, patrí mu pri skončení pomeru odstupné najmenej vo výške 10-násobku priemerného mesačného zárobku. Platí to aj pri dosiahnutí najvyššej prípustnej expozície a pri výpovedi aj dohode. Pri pracovnom úraze zákon stanovuje výnimky v § 76 ods. 3.
Výpočet vychádza z § 76 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) v znení platnom pre rok 2026. Ide o orientačnú pomôcku, záväzné posúdenie nároku závisí od konkrétneho dôvodu skončenia. Obsah je informačný a nie je finančným poradenstvom. Aktualizované 21. 7. 2026.
